Publikované 2008-02-23

Preprava, ktorá vyráža dych

Každý deň jazdí José Astete Torres na svojom nákladnom vozidle Volvo FH do výšky takmer 5 000 metrov nad hladinou mora pre náklad zinku z baní v srdci peruánskych hôr. Vitajte na ďalekých cestách, ktoré zaručene preveria možnosti človeka i stroja.

J

e skoro ráno a oblaky prichádzajúce od Tichého oceánu sa ako obyčajne usadili nad Limou, hlavným mestom Peru. Parkujeme v garáži bez oplotenia hneď vedľa priemyselného prístavu v Lime. Ložná plocha je prázdna a palivová nádrž naplnená. Je tiché ráno, hoci postupne narastajúci hluk, ktorý dolieha z mesta za prednou bránou, dokazuje, že tento obraz sa čoskoro úplne zmení.

José Astete Torres je vodič nákladného vozidla spoločnosti Simsa, ktorá je už skoro 65 rokov jedným z vedúcich peruánskych producentov zinku a olova. Produkcia spoločnosti, 65-tisíc ton ročne, sa zasiela do krajín s nedostatkom nerastných surovín na celom svete.

Garáž je Josého východiskovým bodom. Každý druhý deň odtiaľto vyráža v zlatožltom nákladnom vozidle Volvo FH12, aby priviezol náklad zinkového koncentrátu, druhu rafinovanej zinkovej rudy, z bane spoločnosti v meste San Ignacio vzdialenom viac ako 30 km v srdci krajiny. Alebo lepšie:  na „vysočine” tejto krajiny. Keďže sa potrebuje dostať do bane, musí sa vyšplhať do výšky 5 000 metrov nad hladinou mora. Skôr ako nastane čas otočiť sa a nasmerovať úplne naložené vozidlo domov, musí prekročiť hrebeň horského pásma Ánd, prejsť cez tri klimatické pásma a zdolať to, čo by sa mohlo zdvorilo označiť ako trochu chaotická premávka.

A to všetko v priebehu niekoľkých hodín. Cesta sa začína ihneď po opustení garáže. José sa vlečie po preplnených cestách prístavnej štvrte. Ešte aj v tejto rýchlosti musí brzdiť, aby prekonal výmole alebo len aby sa vyhol iným účastníkom cestnej premávky, odhodlaný získať svoj kúsok asfaltovej vozovky v neustále sa zvyšujúcej hektickej premávke rannej dopravnej špičky.

„Premávka je najťažšou časťou mojej práce, najmä autobusy,” hovorí a ukazuje na biely minibus, ktorý s plynovým pedálom na podlahe a ľuďmi visiacimi z otvorených dverí neočakávane zabočil do našej dráhy len asi meter pred obrovským predným nárazníkom nákladného vozidla Volvo.

„Mnohí z týchto vodičov nikdy nemali vodičský preukaz, neustále sa ponáhľajú a pri odbočovaní sa neobťažujú takým prepychom, ako sú smerovky alebo iné signály. Obyčajne si jazdu plánujeme tak, aby sme sledovali autobusové trasy. Je bezpečnejšie jazdiť v závese za nimi, ako sa s nimi stretnúť na ceste za pasažiermi!”

Pribliěne po hodine prekračujeme hranice mesta Lima. S miznúcou metropolou sa čistí aj vzduch. Na oblohe sa objavuje slnko. Stále prudšie stúpanie cesty je jasným dôkazom, kam smerujeme: nahor do mýtických svahov slávnych Ánd.

V pestrofarebnom odeve vidieckeho obyvateľstva, krútiacich sa obrysoch terasových parciel políčok a občasných názvoch dedín, pri ktorých sa skrúca jazyk, môžem sledovať stáročné dedičstvo Inkov. Tu, v najhlbšom srdci Južnej Ameriky, indiánski Inkovia vytvorili rozvinutú civilizáciu dávno pred tým, ako sem našli cestu Španieli a Portugalci zo vzdialenej Európy.

Vybrať krajinu www.volvotruck.sk Copyright a ochrana osobných údajov